V roku 1932 M. Parten z Inštitútu detského rozvoja v Minnesote navrhla klasifikáciu hier podľa toho, ako veľmi sa na hre deti zúčastňujú. Chcieť od dvojročného dieťaťa, aby sa hralo s kamarátmi spoločenskú hru, je nerozumné a žiadny rodič by asi neočakával, že by dieťa takáto hra zaujala. Tak, ako sa vyvíja dieťa, postupne sa mení hra, ktorá ho zaujme. Pozrieme sa na to, ako sa mení hra detí s ich vekom a aký typ hier sú pre ne v jednotlivých fázach rozvoja najvhodnejšie.

Je normálne, že čím je dieťa staršie, tým viac má záujem zapájať sa do interakcie s inými kamarátmi. Deti podľa M. Parten prechádzajú 6 štádiami socializácie počas hry. Nemusia ich absolvovať v poradí, v akom ich predstavujeme, pretože závisia od sociálneho prostredia a individuálneho temperamentu detí.

Hra bez účasti alebo jednoducho skúmanie

Táto fáza sprevádza deti od narodenia do približne 3 rokov. Je typická tým, že deti len pozorujú vlastné telo, pohyby rúk, nôh, iné osoby, predmety a javy okolo seba. Patria sem aj zdanlivo náhodné pohyby nôh a rúk bábätiek a veľmi malých detí. Vypadá to skôr tak, akoby sa ani vôbec nehrali, len jednoducho pozorovali všetko, čo sa mihne okolo nich.

Pozorovanie hry svojich rovesníkov

Po tom, ako dieťa dovŕši približne dva a pol roka, začína pozorovať, ako sa hrajú iné deti. Sleduje ich bez toho, aby sa s nimi túžilo hrať.

Môže občas niečo povedať, dať nejaký návrh, ale nie je to priama hrová interakcia s inými kamarátmi. Táto fáza predstavuje prvý náznak socializácie dieťaťa.

Hra osamote

Už názov hovorí, že dieťa sa počas tohto vývojového štádia hrá najmä osamote. Je takto spokojné, nevyžaduje žiadnu komunikáciu s inými deťmi. Stačí mu vlastná hračka alebo aktivita, na ktorú sa dokonale sústredí.

Dieťa si volí hračku, ktorú iné deti práve nepotrebujú. Často pri takejto hre rozvíja najmä svoje motorické či rozumové schopnosti. Typickým príkladom je hra s drevenými kockami či stavebnicami.

Paralelná hra detí

To je hra, pri ktorej sa dieťa chce hrať s rovnakými alebo podobnými hračkami, ako kamaráti v jeho okolí.

Nesnaží sa pritom napodobňovať ostatné deti, len sa hrá vedľa nich svojím vlastným spôsobom. Pararelná hra sa väčšinou objavuje u detí okolo dvoch rokov a je medzikrokom k prvej socializácii dieťaťa s jeho rovesníkmi.

Asociatívna hra plná predstavivosti

Tu sa už jedná o skupinovú hru detí, v ktorej sa venujú rovnakej aktivite, ale hra nemá pevne dané pravidlá. Napríklad si deti stavajú z rovnakej drevenej stavebnice. Nejde však o to, aby dosiahli jeden spoločný cieľ, naopak, každé dieťa sa venuje svojmu vlastnému cieľu (stavaniu veže z kociek, stavaniu cesty apod.) a ku spoločnej spolupráci detí v skupine dochádza málo.

Pri takejto hre sa deti učia, ako vychádzať s ostatnými kamarátmi, napríklad ako sa podeliť o diely stavebnice, ako iného poprosiť o kocku, uvoľniť kamarátovi vedľa seba miesto na hranie a pod. Asociačná hra zlepšuje komunikačné schopnosti detí.

Kooperatívna detská hra

Pri tejto hre dochádza k najväčšej interakcii detí medzi sebou. Spoločne sa pri nich venujú vyrábaniu nejakého diela alebo sa snažia dosiahnuť jeden spoločný cieľ (zvíťaziť nad niekým v hre). Kooperatívne hry nie sú úplne vhodné pre deti, ktoré sa ešte nevedia dostatočne verbálne vyjadrovať, resp. tieto deti ich častejšie odmietajú. Takéto aktivity rozvíjajú komunikáciu a spoluprácu medzi deťmi. Deti sa aj týmto spôsobom učia, že aj v živote sú pravidlá, ktoré rešpektuje skupina ľudí (spoločnosť) a ktoré sa dodržiavajú.

Podčiarknuté zrátané, deti v predškolskom veku prejdú rozličnými štádiami rovnako aj aktivity, ktorým sa venujú. Škatuľkovať dieťa, že ak je momentálne pri hre skôr samotárske, tak také aj zostane, nie je na mieste. Možno sa len nachádza v období, keď mu tento spôsob hry jednoducho vyhovuje. Socializácia sa naplno rozvinie pred nástupom do školy a po ňom nastupujú ďalšie hry a aktivity, ktoré spoluprácu a komunikáciu detí ďalej rozvíjajú.